Zlata Matláková
/CH/VÍLA MARTA
maliar onemieva
posledné hlasivky vylieva na plátno
chýbajúce farby
kupuje cez mobilný telefón
zúrivo tlačí
na krk písmen
skoro nedýchajú
žltá žltá žltá
prisľúbil ju sám sebe
a všetkým slovám
ktoré nemôže navrstviť do hlasu
výkričníky štetce výkričníky
skrčenci tuby skrčenci
prečo mu pochovali hlas
veď nechce hovoriť iba so zemou
/CH/víla čaká
V spoločnej izbe
Í sť k nej
L abutienku strhnúť i šaty
A ublížiť až to nevládze uniesť
potom si ľahnúť na jej dušu
a uvidieť svoj posledný obraz
s vytvarovaným ženským telom
uchom na zemi počúvať
okom na lastovičníku
slziť žlté mlieko a vedieť
že takto
sa rozbíja slnko
(Inšpirované spoločným životom M.CH. a M. M.,
napísané 8. mája 2005,
ocenené 2. miestom v celoštátnej súťaži Knižnice M. Rešetku v Trenčíne november 2005)
Dovetok napisala autorka.